Blog

Keď spomínam na tohoročný Pochod za život v Bratislave, myslím, že práve Vďačnosť a Život sú slová, ktoré ho najviac vyjadrujú. Pochod za život bol pre mňa

možnosťou znovu si uvedomiť vďačnosť za dar môjho života, ktorý som vďaka láske svojich rodičov získal. Vďačnosť za požehnanie, ktoré sme s manželkou dostali v podobe života našich dvoch dcér. A som veľmi vďačný za manželku a kamarátov, ktorí obetovali časť svojho života a pohodlie a spískali túto oslavu. Lebo Bratislava za život bola naozaj oslavou a prejavením vďačnosti za život.

Dva najsilnejšie momenty tejto oslavy života pre mňa predstavovali dve v niečom odlišné a v niečom podobné ženy – pani Trizuliaková, a mama malej Viki. Odlišné sú vekom, vzdelaním, životnými osudmi, spôsobom vyjadrovania a kopcom ďalších vecí. Majú však jednu vzácnu spoločnú vec – rozhodli sa prijať život a objať ho. Pani Trizuliaková v manželstve, ktoré bolo plodné a Pán ho doteraz požehnal 52 potomkami. Mama malej Viki v osamelosti, ktorú prekonala neodmietnutím svojho dieťaťa. Silné na ich svedectve bolo, že rozhodnutie pre život urobilo ich život šťastným a naplneným a dnes sú zaňho vďačné.

Ďakujem, že som včera mohol byť svedkom týchto veľkých vecí.