Matúš Sitár | Aborcia, antikoncepcia a Akvinský: Reakcia na text Michala Horňáka
Zakazovať niečo druhému človeku je vec chúlostivá. A aj ťažká, veď čím väčšmi zovrieme päsť, tým viac nám prekĺzne pomedzi prsty. Napokon, môžeme aj ublížiť. To mal možno na mysli aj Michal Horňák, keď sa rozhodol brániť potraty a antikoncepciu. Napriek tomu, ak niekto ubližuje sám sebe, asi by sme nemali mlčať. A ak ubližuje druhému, nemal by mlčať ani zákon.
Zásadovosť je najlepšia politika
Zákaz potratov nie je vecou politického umenia, ako nastaviť priechodné zákony, je to vec princípu. Ľudia by nemali zabíjať iných ľudí do určitého veku: nemali by ich zabíjať vôbec, nech to stojí, čo to stojí. Aj v prípade zrušenia otroctva mnohí vyčítali abolicionistom, že chcú zruinovať celý štát, že spoločnosť nie je pripravená atď. Či to bola pravda alebo nie, západný svet sa naučil žiť bez legálneho otroctva a možno aj toto morálne vzopätie mu prinieslo materiálny blahobyt, o akom sa mu v čase otroctva ani len nesnívalo.
A čo ak to ľudia nebudú akceptovať, nemali by sme potom zákaz potratov zrušiť? V prvom rade počet ilegálnych potatov napr. v Poľsku, kde je prísny potratový zákon, závisí často od smelosti toho, kto ich odhaduje: stačí si nájsť takýchto odhadov viac a líšia sa aj rádovo. Celkovo sú však zdravotné komplikácie žien súvisiace s tehotenstvom v Poľsku, Írsku a na Malte porovnateľné s ostatnými európskymi štátmi.
Pokračovanie článku nájdete tu …
Pridaj komentár