Blog

Pochodu za život som sa tento rok osobne nezúčastnila. Vôbec to však nebolo preto, lebo by som túto akciu považovala za kresťanský marketing tisíc rokov starých a dnes už veľmi neaktuálnych myšlienok. Práve naopak. Pochod za život vnímam ako skvelé podujatie, ktoré sa snaží upozorniť na krásu života.

Tvrdiť, že za Pochodom za život nestoja kresťania by nebola pravda. Nie sú to však tí kresťania, ktorých si mnoho z Vás predstavuje: takí, ktorí neúnavne omieľajú svoje pravdy, ktorým často ani sami nerozumejú. Takí, ktorí s Vami nie sú ochotní debatovať, pretože im bola zverená Pravda a Vám nie.

Sama sa za kresťanku nepovažujem a keďže pochádzam z malého severoslovenského mesta, kde väčšina kresťanov „vodu káže, víno pije,“ mala som o nich podobné predstavy. Pri príležitosti poznať ich bližšie som však zistila, že tento stereotyp je veľmi ďaleko od pravdy.

Ľudia, ktorí toto podujatie organizovali veria v Boha, nie však zaslepene. Svoj život stavajú na svojej viere a keby nebolo entuziazmu pre život, ktorý z ich viery pramení zrejme by podujatie Bratislava za

život nevzniklo. Tam sa však spojenie viery a pochodu začína aj končí. Pochod nechce byť o moralizovaní, o podsúvaní absolútnych Právd. Chce byť dňom, kedy sa ľudia zastavia a zamyslia nad hodnotou a krásou života. Zamyslia nad tým, ako môžu oni pomôcť tehotným ženám v núdzi. Je to podujatie o osvete. O tom, že existuje aj iná možnosť ako potrat.

Mám to šťastie bývať v starom meste, a preto som sa pochodu predsa len zúčastnila: aspoň z balkóna. S čajom v ruke som sledovala celú tú procesiu ľudí: mladých, starých, deti. Až som v nej zrazu zazrela pána, asi štyridsiatnika, ktorí držal za ruku svojho takmer dospelého telesne postihnutého syna. V tom momente sa mi nahrnuli

slzy do očí a ja som si uvedomila, že život je naozaj sexi, cool výzvou a oplatí sa oň bojovať.