Blog

Nezvyknem chodievať na masové podujatia, ale tentoraz som cítil akúsi vnútornú povinnosť ísť a osobne podporiť akciu, ktorá má správny cieľ. Musím sa priznať, že nakoniec bol pre mňa pochod Bratislava za život 2014 veľmi príjemným zážitkom, ktorý mi ukázal najmä to, že sa na Slovensku začína formovať určitá skupina hlavne mladých ľudí, ktorí si uvedomujú hodnotu života a neváhajú pre podporu tejto hodnoty aj vyjsť do ulíc. Nakoniec, ak je pravda to, že sa na pochode zúčastnilo až 9 000 ľudí, potom sa jedná o jednu z najväčších verejných demonštrácií v ére slovenskej samostatnosti.

Uvedomujem si, že v súčasnej silne sekularizovanej Európe má nenarodený život niekedy veľmi úbohé postavenie. Je podľa mňa poľutovaniahodným faktom, že časť našej spoločnosti vníma ako väčšiu nespravodlivosť, keď niekto týra domáce zviera, ako keď sa ukončí život nenarodeného dieťaťa. Časť spoločnosti zase do krvi obhajuje právo ženy na slobodnú voľbu, aj keď sa výkonom tohto práva zasahuje do práva inej osoby. Opierajú sa pri tom o vieru (iným slovom sa to totiž ani nedá pomenovať) v to, že život nezačína od počatia, ale akýmsi zázračným spôsobom sa sformuje až v určitej fáze embryonálneho vývinu, ktorú však nikto nedokáže presne určiť.

Pre mňa, a vyzerá to, že aj pre veľkú masu ďalších ľudí život začína od počatia a spoločnosť by ho mala všemožným spôsobom chrániť. Nie je totiž väčšia hodnota ako život. Nie je silnejšie ľudské právo ako právo na život. Ak človek nemá mať právo na život, potom nemá ani právo na nič iné.

Tieto skutočnosti zaznievajú v spoločnosti čoraz hlasnejšie, a to aj vďaka takýmto akciám ako bol pochod Bratislava za život. Hlavnou témou tohto pochodu pritom ani nebol tlak na posilnenie antipotratovej legislatívy. Samotný zákaz potratov totiž ešte neznamená, že sa potraty nebudú vykonávať, aj keď ich počet by sa iste týmto podarilo znížiť. Obsahová náplň pochodu bola o spôsobe, ako pomôcť tehotným ženám v núdzi tak, aby nemuseli ísť na potrat. Boli pritom predstavené konkrétne organizácie a projekty, ktoré už roky pracujú s takýmito ženami a snažia sa im účinne pomáhať. Zároveň

však bol prezentovaný aj pomerne smutný fakt, že všetky tieto projekty musia byť vykonávané mimovládnymi organizáciami, lebo štát sa v tomto sektore neangažuje. Mám nádej, že aj vďaka tomuto pochodu výzva na aktívnejšiu účasť štátu v pomoci tehotným ženám v núdzi nájde svoju odpoveď. A možno sa už raz prestaneme hrať na „pro-life“ a „pro-choice“ a začneme skutočne pomáhať ľuďom

zachraňovať nevinné ľudské životy.